belo nitriansky

Nakoniec tí mali starí Mayovia pravdu – svet skončil. Kruh času sa zastavil. Lineárne plynúci čas podľahol mocnému cyklu. Už niekoľko rokov vidno, ako neznáma nezastaviteľná sila láme starý, tisíce rokov trvajúci svetový rád.

Nastáva obdobie všeobecného chaosu, svet akoby zdivel. Kulminuje doba porušovania akýchkoľvek zákonov a pravidiel. Rastie napätie, agresivita, oživujú sa staré spory, neistotu zväčšuje množstvo rôznych rôznorodých konfliktov, ktoré jatria staré nevyhojené boľačky. Kdekade rinčia zbrane, pretláčanie starých ideológií sa mení v hru o prežitie, ekológia sa nachádza na hrane katastrofy, straší nás klíma… Človek je ohrozený druh. Na nebi svieti kométa(ha!), vybrať svoje „znamenie príchodu zmeny“ zmôže naozaj každý.

Och! A Matovič ako predseda vlády!

Ale vážne. Chaos je dôsledkom toho, že „starý svet“ stratil cestu. Už neponúka žiadnu prijateľnú stratégiu svojej existencie, žiadny koncept. Prichádzajúca systémová kríza spoločnosti neprebudila tú prepotrebnú myšlienku uspokojivého budúceho rozvoja človeka. Jej (ich) tvorcom býva najčastejšie ten najlepší svojej doby. No a lídrom „starého sveta“ bol dlho Západ, ktorý vo svojom poslaní zlyhal.

Západ. Prejavom nečinnosti je strata jeho prvenstva. Elity akoby stratili pud sebazáchovy. Nakopené problémy riešiť nedokážu, iba sa prudko vyostril ich vzájomný konflikt, ktorý môže so sebou strhnúť niektoré národy, alebo ich časti. Zo zákernej pandémie sa vynorila hospodárska kríza, ktorej príchod predtým tiež nikto nechcel vidieť. Nikto sa ňou nechcel zaoberať, bolo dobre, pohodlne, nikomu sa nechcelo zabrať a riešiť problémy.

Európa. Naša Európska Únia sa dnes nachádza v obzvlášť nezávidenia hodnej situácii, ktorú si zavinila sama. Európske vládnuce elity a mnohí obyvatelia tento pocit dodnes nezdieľajú, čím sa problémy len prehlbujú. Korene jej terajšieho stavu boli zapustené v nedávnej minulosti. Európa si len spokojne hovela a pasívne užívala výdobytky svojej slávnej minulosti. Driemala si v perine svojho bohatstva, v bohatstve svojich stáročných tradícií a kresťanských hodnôt, vo svojej (zachádzajúcej) sile a veľkosti. Stále opojená vlastnou jedinečnosťou si vôbec nevšímala, ako starne a stráca síl. A nevšimla si ani, že už nerobí to, čo ju robilo veľkou – prestala vytvárať idey, nachádzať zmysly a ponúkať hodnoty. Európa, historické jadro Západu, svoju moc stratila, lebo si nenašla ideologickú oporu svojej stabilnej budúcnosti.  Z toho plynuli chyby.

Napriek onej pasívnosti, vybrala sa cestou krajnej liberalizácie svojich výdobytkov. Prezentovanie, až radikálne vnucovanie falošnej rovnosti každého s každým a všetkého so všetkým, slobody akejkoľvek rôznorodosti, zvýraznili jej problémy a degradáciu jej pôvodných hodnôt a tradícií.

To, čo dnes prebieha pod nečinným dohľadom vládnucich elít Európy a Západu celého, pokojne možno nazvať aj diverzia – diverzia proti základným hodnotám Západnej civilizácie. Dnešný útok neoliberálmi podporovaných skupín na historickú pamäť Západu neznamená nič iné, len tvrdé presadzovanie niečích výhod, neponúkajúc nič ako protihodnotu. Zavádzajúcimi rečami o slobode a „rovnosti“ sa väčšinová skupina obyvateľstva naopak dostáva do neslobody a útlaku – a s touto nerovnosťou je vraj morálna povinnosť „tradične orientovaných“ a bielych ľudí zmieriť sa (a pokľaknúť, hoci dotyčný otrokárom nebol). Čo to je? Súčasť nejakej novo formovanej ideológie? Sotva. Skôr výstrel do vlastnej nohy.

Z neprítomnosti nosnej európskej idey plynú i ďalšie chyby. Prestala rozvíjať svoje zdroje, prestala sa podieľať na hľadaní nových. Taktiež ľahkovážne pozabudla na dôležitosť svojej sily, až od nej ustúpila a naivne sa uspokojila s vysedávaním pod ochrannými krídlami amerického orla. Ďalším veľmi závažným problémom, ktorý dobehol Európu, je desiatky rokov ignorovaný demografický vývoj populácie. Do spoločnosti boli ako norma zavádzané napr. dôležitosť kariéry, život „pre firmu“, individualizmus, prebiehalo prehnané zvýrazňovanie rovnoprávnosti žien, dôležitosti ich kariéry, ich „moderného“ postavenia v rodine. Prebiehal všemožný útok na princípy fungovania tradičnej rodiny, čo pád demografickej krivky ešte urýchlilo. Ďalej, nemalým problémom je zvyšujúce sa rozmývanie platnosti ústavy a zákonov, ktoré už dávno neplatia pre všetkých. Európske hodnoty utrpeli aj dnešným útokom na cirkev, na princípoch ktorej sú sčasti postavené. Pozastavená islamizácia (zatiaľ), ani migrantské enklávy mimo zákon ideové problémy Európy neriešia. A je toho viac.

Európa je podľa svojich konkurentov momentálne slabá a zraniteľná. USA, ktoré ju považujú na svojho najväčšieho konkurenta (spolu s Čínou), len striehnu na každú príležitosť, aby ju oslabili a podmanili si. Silovo ju podceňujú obaja konkurenti, plus Rusi. Jej vplyv vo svete je zanedbaný, jej tradičné oblasti vplyvu preberajú iní. Vnútorne je nejednotná, jej oblasti sú rozdielne, ako ekonomicky, tak aj hodnotovo.

Nateraz Európa svoju príťažlivosť stratila. Má síce schopnosti na perspektívny rozvoj, ale aby svoju príťažlivosť mohla získať späť, musela by sa predovšetkým ideovo prebudiť a ponúknuť prijateľné smerovanie pre všetkých. Prosté tlačenie nových miliárd tento problém dlhodobo nerieši.

A my, s našimi vládnúcimi „elitami“, si zatiaľ počkáme ako to celé dopadne, a potom uvidíme, kam nás zaradia. Ale nebývalo tomu tak vždy.