Priveľa občanov je pričasto roztrpčených z charakteru vládnutia a správania sa „služobníkov národa“ vo vedúcich funkciách štátu. Zamyslime sa krátko nad tým, ako je možné, že k nespokojnosti s ich činnosťou prichádza tak skoro po voľbách. Jedna z možných odpovedí sa ponúkne, ak sa poobzeráme okolo seba na celospoločenské dianie.
Dozrel kapitalizmus, (či skôr dohnil) do svojej najodpornejšej formy. Do doby neudržateľnosti bezohľadného, ničím nepodloženého finančného dlhu. Do doby priveľkej koncentrácie finančných zdrojov a moci úzkou skupinou silných finančných, priemyselných, technologických, duchovných a okultno-mystických centier. Do doby narastania strachu mocných pred nedostatkom zdrojov a ekologickou katastrofou. Do doby, kde demokraciu plíživo atakuje ochlokratia. To všetko popri dobe zintenzívnenia klimatických zmien, už nehovoriac o vplyve vesmírnych síl spomínaných v starých kultúrach. Nastal čas premien, darmo.
Masívnu transformáciu spoločnosti prudko meniacu naše životy a budúcnosť, sa podujali zmeniť práve reformátori z horeuvedených kruhov. Teda z spomedzi tých, ktorí majú priamy podiel viny na tom, v akom stave sa svet a ľudstvo nachádza. Rýchlosť započatých reforiem má byť relatívne veľká, pritom sa držia hesla „ aby nové mohlo vzniknúť, staré musí umrieť“. Preto je žiaduce, aby všetko to „zlé“, všetko staré, všetko čo tvorí prekážku ich väčšej moci a bohatstvu, aby bolo odstránené, zneváženie a upadlo do zabudnutia.
V začiatočnej fáze ide predovšetkým o pribrzdenie ekonomiky a naštrbenie pravidiel tzv. demokracie. K tomu bola zneužitá epidémia vírusu, a to vyvolávaním neúmernej hystérie okolo nej. Nastalo spomalenie ekonomiky = úder po strednej triede, čo mimo iného zabezpečí plánované znižovanie spotreby. Vírus, príkazy, zákazy spôsobujú žiadanú fragmentáciu obyvateľov. Všetko dohromady + prípadná apatia spoločnosti znižuje aj alternatívne manévrovanie spoločnosti.
Skoncentrovanej moci, vplyvu a peniazom stačilo na začiatok prechodného obdobia zabezpečiť do vedenia štátov ľudí lojálnych, od ktorých sa schopnosti, vedomosti a kompetentnosť s riadením štátu nežiadajú – v hlavných cieľoch rozbehnutej premeny budú predsa usmerňovaní prostredníkmi, alebo otvorene z globálnych centier ako OSN a WHO, prípadne EU. Vhodní sú užitoční … ľudia konajúci z pomýleného presvedčenia, naivní, hoci aj s dobrým úmyslom. Alebo sa hodia typy bažiace po nejakej moci, s diktátorskými vlohami, chamtiví, skorumpovateľní, hochštapleri. Úradníci, ktorí ani etiku, morálku, či svedomie extra riešiť nemusia, tak im nepriaznivý dopad zmien na osudy občanov starosti neurobí. Veď kto vhodnejší by sa v týchto časoch mal ocitať na postoch, kde sa priamo svojimi podpismi a rozhodnutiami zaväzuje rúcanie starého poriadku. Samozrejme, medzi vyššími úradníkmi sa nachádza aj množstvo schopných a čestných odborníkov, no systém s primnohými „chybami“ bude štát aj tak potápať.
Ako inak by bolo možné, že v menej významných a závislých krajinách sa s pričinením Západu dostáva k moci až tak veľa primladých, neskúsených, či vyššie spomínaných kvalít vedúcich politikov a úradníkov. A ideálne, pochádzajúcich z tej istej ideologickej „dielne“.
A aj preto je toľko nespokojnosti obyvateľstva s vládami bábkových krajín. Ktovie, či to nejako podobne nebude aj u nás?
Faktom zostáva, že „nové“ je nezastaviteľné a neobíde nás. Avšak, jeho formu u nás by sme mali ovplyvňovať predovšetkým my sami – a zhora tí najlepší z nás. V medziach našich princípov, otvorene, zodpovedne zohľadňujúc smer vývoja budúcnosti. Opierajúc sa o ľudí, národ, ale aj národy podobne cítiace a mysliace – je sa o koho. Každopádne by sme už mali venovať iba nutné minimum pozornosti nežiaducim aktivitám terajších predstaviteľov štátu, kradnúcim našu energiu. A miesto toho hľadať možnosti nového spoločného „fungovania“. Potrebné je konať urýchlene, času je málo. A hoci nádeje je ešte menej, oboje tu ešte sú.
P.s.: Tramp naberá silu, demokrati falzifikovanie prestrelili. Mnohí lídri EU sa gratuláciami a radosťou z USA volieb možno unáhlili. Tak či tak, Ameriku čakajú krušné chvíle, zdá sa, že prvú v poradí. Európsky multi-kulti a tolerantný systém ukazuje svoje nedostatky čoraz intenzívnejšie, výsledok tohto experimentu neomarxistov ešte zabolí.