belo nitriansky

Uvoľnenie koronakrízy pre niektorých znamená návrat ku prechádzajúcemu spôsobu života, mnohí zas takú možnosť nedostali, ich zamestnanie utrpelo opatreniami a krízou viac. Ďalší, dovtedy váhajúci, ju poňali ako posledný impulz ku vlastnej premene, zahadzujú zlé návyky, zvažujú ako ďalej. Každý po svojom. No spomedzi všetkých sa nájdu takí, ktorí vnímajú príchod nového, nie celkom zreteľného, možno znepokojivého – vnímajú príchodzí „nový svet.“

Čudný nový svet. Odborníci to nazývajú priemyselná revolúcia, technologický skok, umelá inteligencia, nano – bio technológie, génový inžiniering, virtu, a ďalšie, a ďalšie technológie. A niektorí ho zas nazývajú skorý koniec sveta.

Jeho príchod by nás nemal znepokojovať, veď ho pre nás (a za nás) vymýšľajú tí „najlepší z najlepších“, novodobí „strážcovia nášho šťastia“, spomedzi ktorých sú na očiach giganti digitálneho sveta, ako Google, Microsoft, Apple, Amazon, FED, a pod..

A aby nové mohlo vzniknúť, staré by malo zaniknúť, …čo niekde, ako v Rusku nebude až taký problém, vzhľadom na cynický prístup ich finančno-hospodárskej „elity“ ku rozvoju Ruska. No v iných, rozvinutejších krajinách to môže byť problém väčší.

Problém obyčajných ľudí je, že priemyselný skok býva spojený so spoločenskými premenami, sprevádzanými silnými sociálnymi otrasmi, nepokojmi, neraz vojnami, občianskymi, či medzi krajinami. Dnešný technologický skok má byť podľa odborníkov veľký, vraj najväčší od pádu Rímskej ríše, či najväčší vôbec (ak je tak možné smelo vyhlásiť). Primerane tomu tŕnistou môže byť aj cesta ľudí cez zmenu. Pre rovnováhu veľmocí v jadrových zbraniach nám snáď nehrozí aspoň vojna svetová jadrová (tu možno pobadať mierumilovnosť globálnej elity, och!).

Prvé vážne nepokoje už začali, podľa prognóz, práve v rozdvojených USA, odkiaľ by sa mali šíriť ďalej. V USA sa rýchlo zvolebnieva, takže skoré utíchnutie napätia nevidno. Naopak. Dokonca bolo počuť hlas Elona Muska, (fanúšika neurosietí a Trampa), volajúceho po slobode, a tuším spomenul aj slovo „bomby“. A nie nadarmo, chápe, že nová vojna „Sever proti Juhu“ dnes vôbec nemusí byť len sci-fi.

Premena začala dávnejšie, na verejnosť vyšla s prvými rečami o viacpolárnom svete. Novú, prudkejšiu fázu nastúpila príchodom korony, v kde sa obyvateľstvo navyše svojim správaním prejavilo ako už dostatočne „uvarené“ – pripravené neklásť reformám zásadné prekážky. Hold, hybridná vojna naberá obrátky. Má rôzne úrovne. Vojna je v „oblakoch“, teda nám skrytý konflikt elít medzi sebou za vládu na Zemi. Naopak pozorovateľná hybridná vojna prebieha na zemi, za ovládnutie teritórií a vedomia ľudí: Čína svoje vlastné teritórium ovláda, no chce veľkú Euráziu. Amerika bojuje za ovládnutie seba samej, o Európu a za všetko. Európa a jej trh, tvoriaci podstatnú časť konfliktu Ameriky a Číny, oneskorene hľadá z toho cestu von. A tak ďalej, svet sa mení. No! Ale hlavne beží vojna elít proti nám za staronový zdroj – ľudí.

Áno, svetová elita prejavuje okrem svojej mierumilovnosti aj ľudomilnosť. Veď to „všetko pre blaho ľudí“ neraz trčí v zmysle prezentácií ich budúcich (čiastkových) zámerov, či ich produktov.
Však nie je zvykom, aby elita rozdávala ľudom blaho len tak. Mnohí sa preto pýtajú, čo bude potreba obetovať. A to v čase vojny, ktorej vždy ide o moc a o zdroje. V čase takej čudnej vojny, nie každým priznanej. I ten zdroj, resp. jeho dôležitá časť sa javí takou čudnou. Sú ňou osobné údaje ľudí. Práve za ovládnutie zberu a vlastníctva osobných údajov vedú korporácie „digi-elít“ medzi sebou tvrdú konkurenciu. Údaje majú byť hlavnou platformou budúceho rozvoja digitálnej ekonomiky. Vlastníctvo ich množstva môžu korporácie využívať na pretváranie v zisk a moc, čo sa má diať ovplyvňovaním ľudí (isto krajšie odprezentované), založeným práve na dostatočnom množstve údajov.

Možno teda povedať, že cieľom zberu osobných údajov má byť získanie kontroly nad správaním človeka – za vyšším účelom, „naším blahom“, samozrejme. Toto je v záujme korporácii, ale aj silných štátov.

Dnešný moderný človek sa svojich osobných údajov vzdáva až príliš ľahko. Inými slovami, zadarmo sa podieľala na zvyšovaní zisku globálnych spoločností. A ľahko sa podieľa na strate vlastných práv – možností.

Slabnúcu úlohu štátov postupne preberajú korporácie. A vládny systém má tendenciu pretransformovať sa v niečo ako „digitálna korporácia“. Napríklad v Rusku. Tam dostal vo vytvorení digitálnej ekonomiky zelenú kartu liberálny Herman Gref, dlhodobý člen vlády, bankár a jeho Sberbank. Banka preberá niektoré funkcie štátu (vydávanie dokladov). Sberbank je preberaný do vlastníctva štátom, no už sa ozývajú hlasy po privatizácii značného podielu. Gref hrdo nazval Sberbank už nie bankou, ale „ekosystémom“ (pojem z rozvinutejšej fázy digitálnej ekonomiky). Gref sa netají svojimi jasným videním budúcnosti, využitím umelej inteligencie (UI), digitalizácie Ruska a zberu personálnych údajov, ktoré majú vytvoriť podstatnú čas ekonomiky. Zároveň požaduje obmedzenia dnešných práv človeka na súkromie údajov. Za najdôležitejšiu úlohu považuje zmenu školstva a dištančné, to “správne“ vzdelávanie už od detí pod správou UI, pod. Všetko pre „blaho“ Rusov, ako doteraz.

Potrebné zákony k vlastnej digi – transformácii Rusko viac menej potichu už prijalo, súlade s požiadavkami Svetovej banky (tak akýže koniec globalizácie?!). Gref má tiež jasno, že „mase“ nepatria „všetky vedomosti“, inak sa nebude dať ovládať, hmm. Že podobne nezmýšľajú dnešné elity všeobecne, ťažko vylúčiť.

Veľká časť úmyslu elít sa, pre snahu vyhnúť zbytočným problémom od nespokojných, realizuje a zrealizuje v čase kríz a nepokojov, teda skryte a na voľnom poli pôsobnosti rýchlo.

Dobrou správou ale je, že človek je ešte stále potrebný.
Dosť už tej konšpirácie.

Umelá inteligencia v čele nových technológií môže byť človeku výborným poslušným sluhom a nástrojom, môže človeku skvele slúžiť na ceste budovania jeho skutočných „svetlých zajtrajškov“, a uľahčiť človeku cestu k duchovnému rozvoju.

Ale ani UI v službách terajšieho Ruska, ani tá v rukách socializmu s čínskym špecifikom, takou asi nebude. Uvidíme, akú „digi-slobodu“ predložia nám.